JanaH Blog

Moja nová ETAPA

Zamýšlala som sa, akým článkom začať môj blog. Je toho veľa, čo by ma mohlo vystihovať i čo by som vám o mne rada prezradila a ešte určite prezradím. Či mám začať o mne… Či by ste radšej hneď neuvítali nejaký šik outfit, alebo možno radu ohľadom vašich zimou utrápených vlasov nepotrebovali. Nič sa nebojte, všetko bude! Ale poďme pekne po poriadku.

Tak schválne… Vieme, prečo JanaH-blog  (jankahairstylist)? Asi to nemusím nijako podrobne vysvetľovať . Volám sa Jana a som hairstylist, a tak som si nemusela lámať hlavu a vystrielať na to všetky moje kreatívne nápady, aby vzniklo moje meno, ktoré o mne prezrádza to podstatné. To, čo je jednou z mojich vášní a zároveň obrovskou súčasťou môjho života, MOJA PRÁCA.  A preto asi nebude od veci, keď tým aj začnem moju blogerskú etapu😉.
Ako to teda celé začalo???
Prečo som vlastne chcela byť hairstylist?
Tá, čo stojí celý deň na hohách, bolí ju zrejme i chrbát, dotýka sa vlasov cudzích ľudí a nie vždy sú pekní ani prijemní, dýcha všemožné výpary, má obuté nelichotivé zravotné topánky (vtedy iné neboli),  je stále od vlasov (keď mne vlastne vadil i ten jediný, ktorý som náhodou objavila v mojom tanieri)… a predsa!!!
Neutíchajúca potreba ľudí skrášľovať sa vo mne stupňovala a rástla už odmala, a preto vznikli moje prvé pokusy ako sny premeniť v skutočnosť.  No nebolo to hneď také ľahké, ako by sa to dievčatám v tomto veku mohlo zdať.
Moja prvá zákazníčka/zákazník bol môj kamoš, keď som mala asi 12 rokov. Ani neviem ktorého z nás to bol nápad (tak dobre teda, tuším), no s istotou viem, iba to, že ja som chcela strihať a on??…možno som sa mu páčila a chcel so mnou tráviť čas, alebo si teraz namýšlam, aby som sa cítila dôležito, ale hlavné je, že som to zmákla.
Potom nasledovala moja teta. Môj prvý „dámsky strih“, ktorý sa mi zrejme pri štastí začiatocníka tiež podaril a hneď na to jej kamoška, ktorá mi (neviem, z akého dôvodu vzhľadom na môj vek) dôverovala, no urobila chybu😃.
Doteraz si pamätám, ako som ju pokazila. Toľko som vyrovnávala, až bola vystrihaná tak, že si ani teraz neviem predstaviť, ako by som to opravila. Nepamätám si jej tvár, a aj na ten účes som s radosťou časom zabudla a myslím, že to bolo vzajomné, no som si istá, že by som ho dnes na instagram určite nepostla😃. Netušila som, ako ju strihám, len som proste strihala… Plná nadšenia a entuziazmu som sa do toho bez najmenšieho váhania pustila.
Veď predsa už vtedy som v tom, čo zo mňa bude, mala úplne jasno. Teda nie až tak úplne. Pohrávala som s dvoma možnosťami. A to odevná škola v Trenčíne a holič-kaderník, ktorá bola u nás v Nitre.
Moje dve slabosti a zároveň vášne, ktoré mi zostali dodnes.

Nakoniec teda vyhrala tá druhá. A už neviem, či preto, že som tie vlasové premeny fakt milovala, že som nemala problém celé tri hodiny stáť pri kaderníckom kresle a bez dychu pozerať, ako mojej mamine robia melír (vtedy ešte cez kúpaciu čapicu), že sa u mňa nenašla jediná bábika neostrihaná, že som si chcela dokázať to, že aj kamarátky mojej tety budú mnou raz pekne ostrihané, alebo som iba nechcela odcestovať do Trenčína, vzdialiť sa od rodiny či priateľov.

Každopádne už teraz viem, že som sa rozhodla správne. Moja práca je jeden z dôvodov, ktoré ma robia štastnou, je to priestor, kde sa môžem prejaviť, realizovať, kde po sebe zanechávam kus seba, i keď len dočasne. A móda??? …tá ma naďalej sprevádza každým mojím krokom.
A ako to celé u mňa spolu funguje, vám prezradí tento blog, keď mu zostanete aspoň trošku verní.
Prajem príjemné čítanie.

Vaša JH

Foto: Magdalena Reporter

 

 

Pridaj komentár
*
*
*

INSTAGRAM

Follow @janah_blog