JanaH Blog

Čas nikdy nevrátiš

Každý z nás bol dieťaťom. …a iste si aj vy niektoré momenty z detstva pamätáte a možno budete pamätať navždy. Tie pekné a rovnako i tie, nazvyme ich, menej pekné. Ja si na to obdobie napriek niektorým smutnejším situáciám spomínam iba v dobrom.

Mala som pri sebe staršieho brata, ktorého veľmi lúbim, naúžasnejšiu maminu na svete, ktorá je pre mňa vsetkým a tatina, ktorý od nás síce odišiel, no moje spomienky na neho nezatienilo nič, čo by moju lásku k nemu zmenilo. Mala som 12 keď sa naši rozviedli a i keď ocino pracoval v zahraničí a veľa času doma netrávil, jeho stratu som cítila. Rozvod rodičov nikdy nie je pre deti ľahký. Hlavne, keď oboch z nich máš nadovšetkoi rád.

Preto na naše prvé Vianoce bez tatina nikdy nezabudnem. …síce nám oznámil, že nepríde, no ja som ho do poslednej minúty čakala v okne. …že sa predsalen vráti, že nás prekvapí, že to stihne a nenechá nás samých. A nechal! …neprišiel tie Vianoce a neprišiel ani tie ďalšie a ešte vééeľmi dlho. Napriek tomu viem, že nás mal vždy veľmi rád, že sila lásky zďaleka nezodpovedá dĺžke času, ktorý s milovanými ľuďmi strávime. Osud to tak skrátka zariadil a my sme sa s tým museli popasovať. I keď ten pocit, keď vidí mama plakať svoje deti pri vianočnom stole, viem pochopiť až dnes, keď som už sama mamou.

No prešli Vianoce, život šiel ďalej a my sme zrazu dospelí. Moja mamina je mojou najväčšou hrdinkou na svete. Preto, ako všetko s nami zvládla sama, napriek rôznym neľahkým situáciám , ktoré si pri nás zažila. Vždy sme cítli jej oporu, blízkosť a pocit domova. Jej veľkou láskou zaplnila miesto v mojom i bratovom srdci za oboch rodičov. A vychovala nás najlepšie, ako to vedela. S tatinom sme boli v telefonickom kontakte. Pracoval nejaký čas v Rusku, potom Grécku a nakoniec skončil v USA, kde žije dodnes.

To, že všetko zlé je na niečo dobré, by ma pri jeho odchode nikdy nenapadlo! No dnes to už viem. Viem, že ak mal byť jeho odchod na niečo dobrý, tak práve pre tento moment!  Že ho raz v New Yorku navštívime. A ten deň je práve zajtra. …kedy ho uvidím po 22 rokoch, aby som mu ukázala, aká som už veľká, akú mám krásnu rodinu, milujúceho muža, ktorý je nám oporou v kažej situácii, zahŕňa nás láskou a toho naúžasnejšieho syna, akého som si mohla priať. …za ktorého budem ďakovat Bohu navždy. Lebo to je to, na čo som ja nesmierne hrdá a za čo som neopísateľne vďacná. A viem, že môj tatino je na mňa tiež. I keď mi to nemal kedy povedať do očí.

Čas už nikdy nevrátime, no silu prítomného, pre mňa obrovského, okamihu si chcem užit teraz a naplno. Tak mi v tom držte palce.

Vaša Jh

Pridaj komentár
*
*
*

INSTAGRAM

Follow @janah_blog