JanaH Blog

Custom jacket, alebo moja Frida

Áno, milujem prácu s farbami  všetkého druhu. Je to moja vášeň, ktorú som tak trošku zhmotnila v mojom krásnom povolaní a málinko povýšila pri občasnom maľovaní. Keď ma chytí múza tvorím.  …čmáram, našívam, modelujem, prerábam už odmala.

Pamätám sa, že už v škôlke som chcela všetkých maľovať. Namaľovala som učiteľky, riaditeľku aj kuchárku. Vraj sa aj veľmi podobali, čo si teda ja moc nepamätám, no pamätám si, ako si to posúvali jedna druhej a chválili ma do nebies. Som detailista, takže žiadny, ani malý detail mi pravdepodobne neunikol. Iba tým som si naozaj istá😃. A to mi zostalo dodnes. …čo nie je vždy terno, čo vám budem rozprávať. 

Ale vrátme sa do detstva.

Keď som už ako veľká školáčka stretla pani učiteľku zo škôlky, s nefalšovaným úsmevom na tvári mi povedala, že má svoj “portrét” stále odložený. …bolo to fakt milé, keďže ubehlo pekných pár rôčkov a ja som na to úplne zabudla. Sú to nepodstatné maličkosti, ktoré nemajú takmer žiadny význam, no pamätáš si ich ešte veľmi dlho.

A mám ešte jeden zážitok, ktorý si pamätám z čias zrodu mojej „umeleckej kariéry“😃😃.

Keď som bola ešte malá školáčka, nakresila som do triednej kroniky portrét prezidenta. Čo v tom čase vraj nebolo dovolené, ale mňa na to samozrejme nik neupozornil (kto by to aj čakal, že budem chcieť kresliť miesto princeznej prezidenta😃). No keď to zbadala učiteľka, pochválila ma síce za snahu, ale obrázok som napriek tomu musela zamaľovať. …to už ale milé moc nebolo. 

Moju vášeň ku kresleniu to napriek tomu neudupalo. Len času dnes už pomenej. Takže z času na čas ovplyvnená vždy nejakou emóciou či náladou, vytiehnem farby, štetce, šijacie potreby, gorálky, čipky bavlnky a idem na vec. Nie som žiadna umelkyňa a už vôbec nie maliarka, no cieľ je väčsinou rovnaký.  Spraviť si niečo originálne, čo nikde nekúpim, nikto to nebude mať a bude to iba maje. S výnimkou toho, keď má kreatívne nápady môj syn a čaká, že mu ich zhmotním ja a najradšej hneď.

Ale teraz o mne.

Chcela som džínsovú bundu.  …tak trochu boho, tak trochu street, tak veľa FRIDA. Tá, ktorú pozná takmer každý. Stvárnená xykrát na čomkoľvek, kýmkoľvek. Ikonická nesmrteľná mexická maliarka 20. storočia, manželka maliara, milenka komunistického revolucionára, ktorá je mimo svojho nespochybniteľného talentu charakteristická svojim “divokým” obočím. Áno, tak ju poznáme my všetci, a tak si ju budeme pamätať navždy. Ju som chcela mať na bunde takú, akú ju vidím ja. Proste mnou zvečnenú. Tak som jej obetovala pár teplých letných večerov. Ale pre mňa má cenu. Má dušu a kus mňa samej, ako každá vec urobená s láskou. 

Btw navštívil niekto z vás výstavu Fridy Khalo, ktorá sa konala nedávno v Budapešti? Zúčastnilo sa jej vraj rekordné množstvo návštevníkov. Čo dokonca prinútilo vedenie Maďarskej národnej galérie k predĺženiu otváracích hodín o inak voľné pondelky. Výstava sa konala pri príležitosti jej nedožitých 111. narodenín a veľkú časť tvorili práce prepožičané z Múzea Dolores Olmedovej v hlavnom meste Mexika. Česť jej pamiatke.

Foto: Tomáš Figura – tom_loft

Outfit: sukňa – Reserved /  tričko – Bershka (staršie) / bunda – Second hand (Custom) /  čelenka – Gate / baretka – Promod

Pridaj komentár
*
*
*

INSTAGRAM

Follow @janah_blog