JanaH Blog

Šťastie sú aj maličkosti

Je december, blížia sa Vianoce, to najkrašie obdobie v roku. Žijeme v krajine, kde sa nemusíme báť zaspať, ani sa zobudiť. Naše deti neumierajú hladom, ani na epidémie a väčšina z nás má čo jesť aj strechu nad hlavou.

Stačí nám to, aby sme boli šťastní??? Čo to šťastie vlastne je???

Štastie je relatívny, všeobecný, no všetkým dobre známy pojem. Už od detsva všetci vieme, že ho chceme mať a veľa. Najskôr pri spoločných hrách, hľadaní kamošov, neskôr v škole pri písomke, v športoch ktorým sa venujeme, na cestách, hľadaní práce, osudovej lásky či každodenných maličkostiach, ako nájsť parkovacie miesto, vyhrať lístok na koncert, či zohnať veľkosť vysnívaných topánok na internete… Je toho nevyčerpateľné množstvo, vedela by som sa rozpisovať ešte veeéľmi veľa. Všetko je skrátka o šťastí.

Nikdy nie sme najšťastnejší, lebo vždy nám chýba niečo, čo by nás spravilo ešte šťastnejšími a vždy je tu niekto, kto je „akože viac šťastný“(a to nás tiež dosť štve, povedzme si). No na druhej strane nikdy nie sme ani najnešťastnejší, lebo aj v tom najväčšom žiali, či bolesti,  sú okolo nás aj takí, čo sú ešte o niečo menej štastní (a to nie že by pomohlo, no uteší).

A takto si to v tej našej hlave pravideľne upratujeme a možno aj nie! A práve preto mi nedá nezamyslieť sa nad tým, čo to štastie  vlastne je? Čo nám má ešte priniesť? Čo od neho stále očakávame? Koľko je tak akurát? Kedy ho je málo a či ho vie byť príliš veľa? Premýšlala som nad tým včera v práci, keď som si pri mojich zákazníčkach uvedomila, že napriek tomu, že je predvianočný čas, to najkrajšie obdobie v roku, ako sa pri otázke “ako sa máš/máte” ,takmer nestretávam s odpoveďou dobre a už vôbec nie skvele či výborne. Väčšinou je to zle, uponáhlane, nanič, a v tom lepšom prípade v pohode, dá sa…

Schválne sa zamyslite aj vy, kolkokrát sa vám stane, keď sa spýtate niekoho, ako sa má, že bude odpoveď pozitína. V mojej práci sa napočúvam všeličo, to mi verte. Kaderník niekedy viac, ako psychológ, takže viem o svojich zákazníkoch častokáat viac, ako členovia ich rodín. Pravdou je, že to nie je spravodlivo zadelené, a že život naozaj nie je fér. I to, že osud mnohým nadelil viac, ako je slušné či zdravé. No paradoxne sa sťažujú najviac tí, ktorí nemajú až tak vážny dôvod.  Možno to vravia len tak z plezíru, aby zapadli do partie „nešťastných“…alebo sa to štastie iba boja nahlas priznať,  že im budú závidieť, že im druhí nedoprajú,  že ho zakríknu,  že sa vytratí, lebo štastie je krehké, nestále… Alebo sa všetkým žije naozaj zle? No čo ak sme iba nároční a zabudli sme, že štastie sú aj detaily, maličkosti a bežné veci.

Možno iba treba zmeniť uhol pohľadu. Prečo byť nešťastný, lebo som stál hodinu v zápche pri ceste do nákupného centra, keď možem byť šťastný, že som mohol do toho cetra ísť, dokonca autom a môcť tam niečo kúpiť svojim blízkym, i keď to možno trvalo o hodinu viac ( síce uznávam,že hodina vie byť fakt celkom dosť:)) )

Alebo napríklad, klopeme na drevo, odpľujeme pred čiernou mačkou, nezabijeme pavúka, lebo veď to všetko vraj prináša neštastie. Áno, tak veľmi si ho chránime. Napriek tomu, vieme byť zlí, dokážeme ublížiť, či raniť  ľudí, ktorých máme radi, závidieť, nedopriať ohovárať, súditť . To kto komu kedy povedal, že to nás šťastnými urobí???

I keď nie je nikde napísané, že keď robíš všetko dobre a nebudeš ohovárať :)), budeš zaručene štastný. Skôr by som s tým nepočítala, ako sa na to spoliehala. Dôležité je, chovať sa tak, ako veríme, že je to správne (teda ohovárať  len trochu, frajera napr., alebo závidieť len kamoške postavu… :)). Inak povedané, chovať sa tak, ako chceme, aby sa chovali naše deti a ako by sme chceli, aby sa chovali ostatní k mim. Lebo raz tu nebudeme a v tomto svete budú žiť bez nás. Aj s čiernymi mačkami či všetkým, čo akože prináša neštastie i s tým, čo ho prináša naozaj. A my chceme dúfať, že si tu aj tak budú nažívať štastne.

Ja navrhujem takto: tešme sa z maličkostí a užime si krásne Vianoce. So všetkým čo k nim v dnešnej dobe žial neodmysliteľne patrí, so zhonom, stresom i nákupným ošiaľom. Sme tu predsa iba raz a máme to šťastie, že dnes to môžme žažiť, cítiť, vidieť. Treba si tieto vzácne chvíle strážiť. A keď raz prídu tie horšie dni, lebo oni prídu, verme, že sú tu práve preto, aby sme si  tie lepšie vedeli naozaj vážiť.

Vaša JanaH

Foto: Tomáš Figura – tom_loft 

Outfit: tenisky – Vans / pančuchy – Gatta / džínsy – Bershka / trčko – Slowatch / bunda – Answear / okuliare – Reserved / baretka – Bershka / ladvinka – Medicine

Pridaj komentár
*
*
*

INSTAGRAM

Follow @janah_blog